Po degeneratívno-produktívnych zmenách na kostrových pozostatkoch, patria traumy k najčastejším paleopatologickým nálezom na skelete jedincov. Poúrazové zmeny na skelete však nemôžu poskytnúť ucelený obraz výskytu všetkých poranení v populácii, pretože úrazy mäkkých tkanív často nie je možné na kostrových pozostatkoch odhaliť. K traumatickým zmenám na skelete patria zlomeniny (fraktúry), vykĺbenia (luxácie), zranenia spôsobené ostrými predmetmi alebo zbraňou, zámerné deformácie lebky, trepanácie, skalpovanie, kauterizácia či amputácie končatín.
Zlomeniny (fraktúry) sú charakterizované, ako úplné alebo neúplné porušenie kontinuity kosti. Patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce paleopatologické nálezy na kostrových pozostatkoch jedincov. Fraktúry bývajú najčastejšie zapríčinené traumou, ktorej sila presahuje pevnosť kosti v ohybe, ťahu, tlaku či v torzii. Zlomeniny podľa spôsobu vzniku môžeme rozdeliť na priame a nepriame.
- Priame zlomeniny vznikajú v mieste kopnutia, úderu, pádom alebo strelnou ranou, čiže pôsobením násilia.
- Nepriame zlomeniny vznikajú na inom mieste ako pôsobilo násilie. Môžu to byť zlomeniny chrbtice, ktoré boli spôsobené pádom na hlavu alebo zlomeniny kľúčnej kosti, ktoré vznikli pádom na hornú končatinu.
Na základe fyziologického stavu kostí, zlomeniny delíme na traumatické, patologické alebo spontánne.
- Traumatické fraktúry sú spôsobené násilím, ktoré je väčšie a silnejšie ako pevnosť a elasticita kostí. Môže byť spôsobené úderom, pádom či nárazom.
- Patologické zlomeniny postihujú kosti oslabené infekčným alebo metabolickým ochorením. Takto oslabené kosti sú krehkejšie a náchylnejšie na vznik zlomeniny, ktoré môžu vznikať aj pri ľahkom zaťažení.
- Spontánne alebo únavové fraktúry vznikajú dlhodobým a opakovaným preťažovaním kosti. Najčastejšie sa únavové zlomeniny vyskytujú na II. a III. metatarzálnej kosti, ktoré býva spôsobené napríklad dlhou chôdzou.
Bodné a strelné poranenia sa na kostrových pozostatkoch jedincov najčastejšie vyskytujú na lebke. Bodná rana vzniká vniknutím ostrého a špicatého predmetu do tela a charakter rany závisí na veľkosti a tvaru zbrane. Strelná rana môže byť spôsobená palnými alebo mechanickými strelnými zbraňami. Za mechanické strelné zbrane považujeme luk, kušu či prak, ktoré spôsobujú zranenie preniknutím ostrého, kamenného alebo kovového hrotu. Paľné strelné zbrane ako pištoľ, puška alebo delo spôsobujú tzv. projektilové zranenia. Strelné rany môžu spôsobovať otvorené, trieštivé alebo stratové zlomeniny, pri ktorých chýba časť kosti. Ak sa projektil v kosti zasekne, môžeme na základe anatomických znalostí odhadnúť smer strely a do určitej miery aj zrekonštruovať priebeh a následky zranenia.
