LEBKA

Pri hodnotení morfoskopických znakov lebky sa postupuje podľa stanovených základných noriem:

  • norma verticalis: obrys mozgovne, vytvorenie a počet foramina parietalia, stupeň viditeľnosti zygomatických oblúkov (neviditeľné – kryptozygia, viditeľné – fenozygia).
  • norma frontalis sa opisuje celkový obrys tváre, rozbiehavosť nosových kostí, tvar očníc, utváranie dolného okraja apertura piriformis, hĺbka fossa canina, vyklenutiearcus superciliares, stupeň obliterácie sutura frontalis.
  • norma occipitalis: výška a tvar oblúka mozgovne, stupeň vytvorenia tubera parietalia, veľkosť processus mastoidei, tvar bázy lebky.
  • norma lateralis: vystupovanie glabelly, sklon čela, stupeň vytvorenia tubera frontalia, tvar a vystupovanie záhlavia (výskyt torus occipitalis, bathrocephalia), stupeň vytvorenia protuberantia occipitalis externa, vystupovanie nosa, stupeň vývinu spina nasalis anterior, profil tvárového reliéfu, veľkosť tuberculum marginale, utváranie oblasti pterionu, obrys spánkovej kosti, tvar zhryzu čeľustí.
  • norma basilaris sa opisuje utváranie tvrdého podnebia (tvar sutura palatina transversa, výskyt torus palatinus), tvar zubného oblúka, tvar foramen magnum.

Na sánke sa sleduje tvar zubného oblúka, vystupovanie a tvar brady (trigonum mentale), tvar mandibulárnych uhlov a zadného kraja ramien sánky, poloha foramen mentale, stupeň vytvorenia spina mentalis.

V každej z uvedených noriem sa sledujú aj niektoré ďalšie znaky: sfarbenie kostného povrchu, vplyvy tafonomických procesov (abrázia, chýbanie a poškodenie kostí) stupeň vytvorenia svalových úponov, tvar a obliterácia švov, výskyt vsunutých čiže vmedzerených kostí (ossa suturarum čiže ossa Wormiana, ossa intraossea, ossa fonticulorum, os Incae), epigenetické znaky (otvory, výstupky, zárezy a pod.), umelé deformácie, arteficiálne zásahy (trepanácia, mutilácia okrajov foramen magnum), umelé a prirodzené deformácie lebky, anomálie a patologické zmeny (poranenia, chorobné zmeny).

Osteoskopia postkraniálneho skeletu

Na všetkých kostiach sa pravidelne sleduje stupeň zachovanosti, robustnosť, stupeň vytvorenia svalových úponov, stupeň osifikácie, prirastanie epifýz, involučné vekové zmeny; v prípade párových kostí aj bilaterálne rozdiely, ako aj výskyt variet, anomálií a patologických zmien (zlomeniny, bežné a vojnové poranenia a choroby); na kostiach s výraznými sexuálno-diagnostickými znakmi sa sledujú intersexuálne rozdiely.

Osová kostra – chrbtica

Na chrbtici sa sleduje počet stavcov jej jednotlivých častí (krčná, hrudníková, drieková, krížová a kostrčová), variety, anomálie a patologické zmeny (ponticulus posticus atlantis, spondylosis deformans, spondylolysis, morbus Forestier, výskyt klinovitých stavcov, atď.).
Rebrá sa sledujú najmä z hľadiska ich počtu a výskytu zlomenín, v prípade hrudnej kosti sa zaznamenáva jej tvar a odchýlky od normálneho stavu (rozštepy, perforácie), spôsob spojenia s  rukoväťou (manubriom).

Kosti hornej končatiny

Na lopatke sa sleduje jej celkový tvar z hľadiska dĺžky a šírky, ako aj tvar margo medialis a margo lateralis.
Ramenná kosť je zaujímavá najmä z hľadiska prítomnosti perforatio septi humeri, na kostiach predlaktia sa sleduje najmä vytvorenie svalových úponov svedčiacich o intenzívnej manuálnej činnosti.

Kosti dolnej končatiny

Panvové kosti poskytujú dôležité informácie o určovaní pohlavia, preto sa sleduje najmä celkový tvar panvy, tvar incisura ischiadica major, pomer dĺžky lonovej a sedacej kosti, veľkosť, arcus a angulus subpubicus, tvar foramen obturatum, forma tzv. „arc composé“, tvar dolného okraja subpubickej vetvy. Z hľadiska určovania veku indivídua sa sleduje tvar symfýzy lonových kostí.
Na stehnovej kosti sa sleduje stupeň vytvorenia linea aspera (vznik tzv. pilastra), sploštenie diafýzy pod bázou trochanter minor (tzv. platymeria), výskyt nadpočetného chochlíka (tzv. trochanter tertius) resp. výskyt fossa subtrochanterica.
Píšťala je zaujímavá z hľadiska výskytu tzv. retroverzie hlavice a výskytu distálnej kĺbovej fazety na ventrálnej strane distálnej epifýzy.