Najčastejším prejavom postnatálnych dentálno-patologických zmien je zubný kaz, ktorý predstavuje deštrukciu skloviny, zuboviny a cementu vplyvom bakteriálno-chemických procesov. Ide o multifaktoriálne ochorenie ovplyvnené exogénnymi faktormi (výživa, príjem sacharidov, fluór) aj endogénnymi faktormi (dedičnosť, hormonálne vplyvy, tvar a postavenie zubov, zdravotný stav). Významnú úlohu zohráva zubný povlak, v ktorom sa nachádzajú kariogénne baktérie, najmä Streptococcus mutans, Actinomyces a Laktobacillus. Baktérie produkujú kyseliny, ktoré znižujú pH a spôsobujú demineralizáciu tvrdých zubných tkanív. Pri zvýšení pH môže dôjsť k remineralizácii pôsobením slín. Nerovnováha v prospech demineralizácie vedie k vzniku iniciálnych lézií – bielych škvŕn. Zubný kaz vzniká interakciou zubného tkaniva, mikrobiálnej flóry, výživy a času, pričom najčastejšie postihuje fisúry a gingiválne a aproximálne plochy.
Zápalové ochorenia apikálnych tkanív koreňa zuba, alveolárnej kosti a periodoncia vznikajú pôsobením aeróbnych a anaeróbnych baktérií ústnej dutiny. Infekcia sa šíri koreňovým kanálom do periapikálnej oblasti po otvorení dreňovej dutiny v dôsledku zubného kazu, abrázie alebo úrazu. Priebeh ochorenia závisí od rovnováhy medzi imunitnou odpoveďou jedinca a virulenciou infekcie. Akútna infekcia môže viesť k hnisavému zápalu, osteomyelitíde a vzniku dento-alveolárneho abscesu, ktorý sa môže spontánne otvoriť do ústnej dutiny alebo na povrch kože. Pri pretrvávaní infekcie zápal prechádza do chronickej formy, najčastejšie ako periapikálny granulóm. Z granulómu alebo chronického abscesu môže vzniknúť radikulárna cysta, ktorá má progresívny charakter a zväčšuje sa aj po odstránení zdroja infekcie. Medzi periapikálne zápalové útvary patria granulóm, cysta, chronický absces a osteomyelitída.
Spodné vrstvy zubného povlaku môžu mineralizovať a vytvárať zubný kameň, pričom minerály pochádzajú najmä zo slín. Jeho vznik súvisí predovšetkým s nedostatočnou ústnou hygienou. Rozlišujeme supragingiválny a subgingiválny zubný kameň. Supragingiválny sa tvorí nad okrajom ďasna na sklovine krčkovej časti zuba, má svetlú farbu a najčastejšie sa nachádza v blízkosti vývodov slinných žliaz. Subgingiválny kameň vzniká pod okrajom ďasna na povrchu koreňa, má tmavé sfarbenie a je tvrdší. Zubný kameň pozostáva z anorganickej zložky (70–80 %), tvorenej najmä vápenatými a horečnatými soľami, a z organickej zložky (20–30 %), ktorú tvoria mikroorganizmy a slinné proteíny. Vyskytuje sa u väčšiny dospelých, pričom jeho množstvo ovplyvňujú hygiena, strava, vek, zloženie slín a celkový životný štýl. U populácií s dobrou ústnou hygienou je jeho výskyt obmedzený, zatiaľ čo pri zanedbanej hygiene môže byť rozsiahly.
Najznámejšou vývinovou dentálnou poruchou je hypoplázia zubnej skloviny, ktorá vzniká prerušením alebo predčasným zastavením amelogenézy. Prejavuje sa rôznymi defektmi skloviny, ako sú biele až hnedé nepriehľadné miesta, jamky, horizontálne a vertikálne ryhy alebo úplné chýbanie skloviny. Príčinou hypoplázie môže byť systémový metabolický stres, neadekvátna výživa, detské infekčné ochorenia, alergie, gastrointestinálne choroby, jedy, zriedkavo trauma, ako aj metabolické a endokrinné poruchy. V historických populáciách sa často spája s nešpecifickým stresom, najmä podvýživou a hladovaním. Hypopláziu môže vyvolať aj deficit alebo nadbytok látok v strave, napríklad vitamínov či fluóru, ako aj náhle ukončenie dojčenia. Defekty skloviny sa delia na tri typy: lineárnu, jamkovitú a plôškovú formu. Najčastejšie postihujú predné zuby, ktoré sú významným indikátorom stresových udalostí v detstve.
