Posudzovanie somatoskopických znakov si vyžaduje značnú mieru skúseností, ale aj isté nadanie a cit pre zachytenie jemných morfologických odchýlok. Pri ich sledovaní je potrebné vyberať také znaky, ktoré sú nielen ľahko identifikovateľné, ale zároveň majú výpovednú hodnotu pre charakteristiku jednotlivca alebo skupiny.

Najvhodnejším postupom je hodnotiť každý znak pomocou primeranej porovnávacej stupnice (škály), ktorá je štandardizovaná a používaná aj inými autormi (napr. Fetter et al. 1967). V prípade, že sa hodnotí znak, ktorý nie je súčasťou štandardizovanej škály, je nevyhnutné v metodickej časti podrobne opísať jeho charakteristiku aj spôsob hodnotenia.

Počas celého výskumu by mal tie isté znaky posudzovať vždy ten istý hodnotiteľ. Každý znak je pritom potrebné hodnotiť v kontexte celej variability ľudskej populácie, bez ovplyvnenia špecifikami skúmanej vzorky. Získané výsledky by mali byť následne podrobené spätnej kontrole, keďže prístup k hodnoteniu jednotlivých znakov sa môže v priebehu času meniť. V tomto smere je veľmi užitočná fotodokumentácia.