NEMETRICKÉ ZNAKY

Pojem nemetrické znaky (nazývané aj epigenetické znaky) sa vzťahuje na špecifické morfologické variácie na ľudskej kostre. Ide o drobné anomálie alebo variácie v štruktúre kostí (napr. prídavné kostičky v lebke, špecifické otvory pre cievy alebo nervy), ktoré nie sú merateľné bežnými metrickými metódami.

V antropológii sa často spájajú so  skúmaním príbuzenských vzťahov v historických populáciách (napr. v pohrebiskách z doby bronzovej). Keďže sa predpokladá, že tieto znaky sú aspoň čiastočne geneticky podmienené, ich zvýšený výskyt v rámci určitej skupiny na pohrebisku môže naznačovať rodinnú spriaznenosť.

Pozn.: V kontexte klasickej antropológie je označenie „epigenetické znaky“ akceptované. ⚠️ V širšom biologickom alebo medicínskom kontexte môže byť terminologicky nepresné, a preto je vhodnejším označením „nemetrické znaky„.

Znaky na lebke

Sutura metopica (metopický šev, sutura frontalis persistens, sutura mediofrontalis). Ide o zachovanie šva, ktorý u plodov a detí do dvoch rokov života oddeľuje obidve polovice čelovej kosti a ktorý označujeme ako metopizmus. Metopický šev sa môže zachovať v priebehu celého šva, v supranazálnej oblasti alebo pred bodom bregma.

Sulcus frontalis – väčšinou viacero žliabkov rôznej dĺžka, hĺbky a šírky. Vyskytuje sa na vonkajšom povrchu čelovej kosti a smerujú šikmo medzi tubera frontalia a lineae temporales.

Sutura mendosa – krátky šev vychádzajúci z bodov asterion, alebo tesne pod nimi. Smeruje transverzálne do stredu šupiny záhlavnej kosti.

Torus occipitalis  val na vonkajšej strane záhlavnej kosti, ktorý vzniká splynutím linea nuchalis superior  a linea nuchalis suprema.

Condylus tertius – kĺbová plôška na prednom okraji  foramen magnum pre skĺbenie s tŕňom nosiče (dens axis).

Depressio biparietalis circumscripta – preliačenie kostí, ktoré vzniká v dôsledku obojstranného zoslabenia temenných kostí rôzneho stupňa a tvaru.

Spina trochlearis vzniká v hornej časti mediálnej steny očnice (osifikovaný väz okohybného svalu m. obliquus bulbi superior). Môže byť v podobe tŕňa, slabého háčiku alebo hrbčeku.

Foramen nasale – drobné otvory približne v strede nosových kostí.

Os japonicum (os zygomaticum partitum) – jarmová kosť môže byť rozdelená jedným alebo dvomi švami.

Torus mandibularis je kostený val rôzne vytvorený a rôznej formy, nachádzajúci sa na vnútornej ploche tela sánky, zvyčajne v úrovni stoličiek a druhého črenového zubu.

Torus palatinus – rôzne výrazné a rôzne tvarované zhrubnutie na tvrdom podnebí, ktoré prebieha paralelne so sutura palatina mediana.

Vmedzerené a nadpočetné kosti

os Incae  – samostatne osifikujúca horná časť šupiny záhlavnej kosti. Vzhľadom na rozsah vývinovej anomálie môže byť os Incae celistvá alebo tvorená z niekoľkých častí (os Incae bipartitum, tripartitum, … multipartitum).

Ossa Wormiana sú drobné kosti, ktoré sa nachádzajú v švoch lebky, najmä v lambdovom šve. Vznikajú ako dôsledok nadpočetných centier osifikácie počas vývoja lebky. Sú väčšinou malé (niekoľko mm), ale môžu dosiahnuť aj niekoľko cm. Ich tvar je veľmi nepravidelný, často trojuholníkový, štvorcový alebo mnohouholníkový.

Os epiptericum je samostatná kosť, ktorá sa môže objaviť v oblasti pterionu – miesta, kde sa spájajú štyri kosti – čelová kosť, temenná kosť, veľké krídlo klinovej kosti a šupina spánkovej kosti.

Os bregmaticum je nadpočetná kosť, ktorá sa vyskytuje na mieste prednej fontanely (fonticulus anterior), teda v mieste, kde sa stretávajú sutura sagittalis a sutura coronalis. 

Os asteriacum sa môže nachádzať v oblasti bodu asterion, miesta stretu troch lebkových švov – lambdoidea, s. parietomastoidea a s. occipitomastoidea.

Znaky na postkraniálnom skelete

Asimilácia atlasu – splynutie prvého krčného stavca s okolím záhlavného otvoru lebky.

Sakralizácia L5 predstavuje buď celkové alebo čiastočné splynutie piateho driekového stavca s krížovou kosťou. Táto anomália sa vyskytuje v rôznych populáciách s frekvenciami od šesť do 10 %.

Lumbalizácia S1 – neprirastenie prvého krížového stavca. Vyskytuje sa do 4 %.

Na konci krížovej kosti sa pomerne často vyskytuje sakralizácia kostrčových stavcov, zriedkavá je kokcigiácia posledného krížového stavca.

Perforatio corporis sterni –  varieta na tele hrudnej kosti, v ktorej sa nachádza otvor. Väčšinou sa nachádza medzi tretím a štvrtým oddielom tela.

Ossiculum acromii – vzniká osifikáciou acromionu lopatky (osifikuje samostatne, teda z jeho samostatných osifikačných centier). Vytvára sa až v šiestich percentách prípadov. K ostatnej časti lopatky je potom táto samostatná kosť pripojená najčastejšie chrupkou alebo môže byť vytvorený tuhý kĺb.

Insicura scapulae – zárez na hornej strane lopatky, tesne vedľa odstupu proc. coracoideus. Forma tohto zárezu siaha od plytkého, slabo vytvoreného zárezu, až po hlboký široký resp. úzky zárez, príp. sa vytvorí otvor.

Perforatio septi humeri (perforatio fossae olecrani, foramen olecrani, foramen supratrochleare) – na dne jamy (fossa olecrani) sa pomerne často vyskytuje oválny otvor s rozmermi od 1 – 15 mm (niekedy ide iba o jemné mnohopočetné presvitajúce otvorčeky označované ako pin-points).

Fossa Alleni – rozrušenie kompakty v prednej a hornej časti krčka, v tesnej blízkosti hlavice. To spôsobuje, že v tomto mieste sú dobre viditeľné trámiky spongióznej kosti. Vyskytuje sa vo viacerých stupňoch a formách – od malej depresie až k veľkej erodovanej oblasti s veľkosťou 1 cm², ktorá môže byť ohraničená kostným hrebeňom.

Poirierova fazeta (facies Poirieri) –  vyklenutie kĺbovej plochy hlavice stehnovej kosti cez prednú stranu collum femoris, pričom je povrch fazety hladký.

Trochanter tertius – výčnelok v oblasti sedacej drsnatiny (tuberositas glutea), kam sa upína veľký sedací sval.

VELEMÍNSKY, P., 1999: Antropologie: Příručka pro studium kostry. Praha, Narodní muzeum, 510 s.
HAUSER G., De STEFANO G. F. 1989: Epigenetic Variants of the Human Skull. Schweizerbart, Stuttgart.