V rámci hodnotenia tváre sa všeobecne používa schéma H. Pöchovej, ktorá rozoznáva 10 typov obrysu tváre – eliptická, oválna, obrátene oválna, okrúhla, obdĺžnikovitá, štvorcová, kosoštvorcová (romboidná), trapézová, obrátene trapézová, päťuholníková. V. Fetter používal pri hodnotení európskeho obyvateľstva zredukovanú škálu s piatimi typmi – zahroteným, oválnym, guľatým, štvorhranným a päťuholníkovým.
Pri hodnotení čelovej oblasti ide najmä o vyjadrenie pomeru plochy čela k ostatným častiam tváre a tvaru jeho morfologických súčastí. Hodnotí sa výška, šírka a profil čela, stupeň vytvorenia čelových hrboľov (tubera frontalia), nadobočných oblúkov a vystupovanie čistinky (glabelly).
Mimoriadne variabilná je nosová oblasť, pri hodnotení nosa sa najčastejšie opisujú tieto znaky: šírka a výška koreňa nosa, prechod čela do chrbta nosa, profil a šírka chrbta nosa, tvar hrotu nosa, smer hrotu nosa, forma nosových otvorov, výška, šírka a tvar septa.
V oblasti úst a brady sa sleduje vytvorenie slizničnej pery, šírku úst, hrúbku a profil pier, stupeň vytvorenia cíčka (philtrum), šírku, výšku, tvar a profil brady, stupeň vytvorenia jamky na brade.
Pri antropologických výskumoch očnicovej oblasti sa za dôležité diagnostické znaky pokladajú tvar a hustota obočia, utváranie hornej mihalnice (najmä stupeň krycej riasy), veľkosť, tvar a sklon očnej štrbiny.
Hlavným predmetom skúmania ušnicovej oblasti je sama ušnica, ktorá vďaka veľmi variabilnému tvaru (aj vzťahu k okolitému terénu) poskytuje množstvo charakteristík vhodných pre identifikáciu osoby a genetické štúdie. Hodnotí sa celkový tvar a posadenie ušnice, celkový reliéf ušnice, stupeň a pravidelnosť zavinutia helixu, prítomnosť a stupeň vytvorenia Darwinovho hrbčeka, voľnosť či prirastenosť lalôčika, atď.
ATLAS MORFOLOGICKÝCH ZNAKOV TVÁRE