Po 18. roku nastáva synostóza klinovej kosti (os sphenoidale) s bázou záhlavnej kosti (os occipitale) – synchondrosis sphenooccipitalis sa mení na synostosis sphenooccipitalis.

Synchondrosis sphenooccipitalis na lebke dieťaťa a synostosis sphenooccipitalis na lebke dospelého jedinca (foto: M. Dörnhöferová)

Medzi 20. – 30. rokom nastáva zrast šípového švu (sutura sagittalis) v pars obelica a potom nasleduje synostóza ďalších švov. Vo vysokom veku bývajú všetky švy na vonkajšej aj vnútornej ploche zrastené.

Vek (roky)SuturaPars
20 – 30sagittalisobelica
30 – 40coronalistemporalis
30 – 40sagittalisverticalis et postica
40 a vyššiesphenofrontalisorbitalis
40 a vyššiemastoideooccipitalisinferior
40 a vyššiesagittalis et coronalisbregmatica

Hodnotenie podľa Broca (1875)

  • stupeň 0 – otvorený, medzera medzi kosťami
  • stupeň 1 – kosť bez medzery, no šev celý viditeľný
  • stupeň 2 – šev sa stenčuje a je prerušovaný
  • stupeň 3 – sú prítomné len bodky
  • stupeň 4 – úplná obliterácia

Hodnotenie podľa Meindl a Lovejoy (1985)

  • stupeň 0 – otvorený
  • stupeň 1 – kostné mostíky do 50% švu
  • stupeň 2 – výrazná no nie úplná obliterácia
  • stupeň 3 – kompletná
Schéma stupňov obliterácie lebečných švov

Meindl a Lovejoy (1985)

  1. stred lambdového švu
  2. bod lambda
  3. bod obelion
  4. bod na rozhraní prednej a strednej tretiny sutura sagittalis
  5. bod bregma
  6. stred sutura coronalis
  7. bod pterion
  8. stred sphenofrontálneho švu
  9. bod na sphenotemporálnom šve v priesečníku s líniou spájajúcou oba tuberculum articulare
  10. bod na sphenotemporálnom šve ležiaci 2 cm pod priesečníkom švu s temennou kosťou

S= (C1+C2+C3+S1+S2+S3+S4+L1+L2+L3)/10

Tabula externa

  •  Muži – vek = -4,4S2 + 22,9S + 30,4
  • Ženy – vek = -2,9S2 + 16,3S + 39,1

Tabula interna

  • Muži – vek = 0,0 + 10,2S + 21,7
  • Ženy – vek = -0,4S2 + 8,7S + 32,6

 

U mladých jedincov sú na symfýze priečne žliabky a ryhy, ktoré sa postupne vyhladzujú a u starších jedincom už nie sú viditeľné, a postupne vystupuje okraj po obvode plôšky.

Hanihara a Suzuki (1978)

  • X1 (ryhy) – priečne rozbrázdený povrch do 20 rokov, potom sa povrch postupne oplošťuje
  • X2 (tuberculum pubicum) – prirastá okolo 24. roku
  • X3 (dolný okraj symfýzy) – pred 22. – 23. rokom ťažko odlíšiteľný od ramus ossis pubis inferior, 23. – 30. rokom – úzka hrana, po 30. roku – rozširuje sa (trojuholníkovitá vyvýšenina)
  • X4 (dorzálna hrana) – pod 19 rokov žiadna hrana, okolo 20 roku stopy, po 27. roku takmer kompletná hrana (úzka a tiahne sa okolo celého dorzálneho okraja plôšky), po 33. – 34. roku sa hrana rozširuje (asi polovica prípadov)
  • X5 (uzlíky) – pod 20. rokov – chýbajú, od 21. – 27. roku ľahko rozoznateľné, pozdejšie opäť miznú
  • X6 (ventrálna faceta) – pred 22. rokom plynulý prechod medzi ventrálnym ohraničením a symfýzou, okolo 23 rokov – úzka hrana, okolo 28. – 33. roku lemuje celú dĺžku plôšky
  • X7 (symfyzeálny okraj) – nad 30 rokov je symfyzeálna plôška niekedy ohraničená relatívne širokým oblým okrajom, je tu vysoká variabilita, no percento výskytu sa zvyšuje po 34. roku.

U mladých jedincov sú prítomné transverzálne formácie, ktoré s narastajúcim vekom miznú a postupne sa objavujú oblasti kompaktnej kosti s mikro- a makroporotickými oblasťami, a vo vysokom veku je plôška zahustená a takmer hladká s výrazným okrajom po jej obvode…

  • 20 – 24 rokov –jemnú kresbu a výraznú transverzálnu organizáciu (široké zvlnenie a jemné zrnenie povrchu), bez porozity
  • Vekom je zvlnenie nahradzované vrásnením
  • Okolo 40. roku – povrch sa vyhladzuje, transverzálna organizácia mizne, nastupuje najskôr porozita, retroartikulárny priestor a pri apexe – osteofyty a porozita
  • Zmeny rovnaké u oboch pohlaví (okrem zmien v retroaurikulárnom priestore a spodného okraja dolnej vetvy facies auricularis)

Okolo 20 rokov – silná kompakta, veľmi hustá spongióza, dreňová dutina hlboko pod collum chirurgicum/trochanter minor.